Geologické pomery

 Regionálne geologické členenie Západných Karpát – Veporské pásmo - Muránska planina (zóna) a Kráľovohoľská zóna

Charakteristika základnej geologickej stavby (základné geologické jednotky, litológia, stratigrafia)

Geologické zloženie územia je pomerne pestré. Zastúpené sú horniny prvohôr, ako aj mezozoika, ktoré tvoria podstatnú časť príkrovovej skladby vlastnej Muránskej planiny. V hlavných rysoch bolo územie vybudované alpínskym vrásnením a nasunutím príkrovu. Svoje stopy zanechala aj neogénna vulkanická činnosť. V dôsledku toho sa  v území nachádza široká paleta hornín rôzneho zloženia.

Treťohorné sedimenty

Len v S a SZ časti NP. Sú to ílovce, pieskovce a zlepence, ktoré sa vyvinuli v údolí Hrona pri Závadke a Polomke, v Breznianskej panve Pri Michalovej a Pohronskej Polhore. Predstavujú prevažne morské usadeniny starších treťohôr.

Treťohorné vyvreliny

Štvrtohorné sedimenty

najrozšírenejšie sú v údolí Hrona a to pozdĺž jeho pravého brehu. Lemujúc severnú hranicu OP. Okrem blokov balvanom, štrkov a pieskov, typických hornín obdobia štvrtohôr v našej oblasti, sú tu rozšírené hlinito - kamenité sutiny a hliny.

Názov Muránska planina sa kryje s rovnomennou regionálno – morfologickou jednotkou. Geologická stavba NP MP je veľmi zložitá Z juhu a juhovýchodu je výrazne ohraničená muránskym zlomom. Na severe a severozápade susedí s kráľovohoľským komplexom. Jej podložie tvoria mladopaleozoické alebo mezozoické súbory veporika a miestami aj kryštalinika.

Kryštalinikum

je tvorené kryštalickými bridlicami – pararulami s vysokým obsahom sľúd. Miestami sú v nich polohy bohaté na kremeň, ktoré vznikli premenou piesčitých sedimentov. Okrajovo sa vyskytujú aj dvojsľudné svory miestami s porfyroblastami granátu.

Polohy kryštalických bridlíc sa striedajú s granitoidnými horninami zastúpenými biotickými granodioritmi až žulami často porfýrovitými. Charakteristickým znakom veporského kryštalinika je jeho spätná metamorfóza a milonitizácia.

Karbón

zastúpený je sivými arkózami s častými polohami čiernych bridlíc. Ojedinelo prechádzajú arkózy do svetlých zlepencov.

Perm

zachovanie permských sedimentov v oblasti NP sa viaže na lokálne intramontánne depresie. Sedimenty sú tvorené arkózami, zlepencami a miestami bridlicami.

Trias

je súčasťou galmuského pásma. Spodný tras je tvorený pestrými bridlicami s polohami pieskovcov a slienitých vápencov. Toto bridličnato – pieskovcové súvrstvie tvora rytmicky sa striedajúce červené i svetlé kremence. Kremité pieskovce a červené i zelené sľudnaté ílovce. Najvyššie partie spodného triasu sú budované žltými bukovými vápencami (rauwaky) a tmavošedými doskovitými piesčitými vápencami s drobnými krinoidmi, striedajúce sa so špinavozelenými slienitými bridlicami s myoforiami.

Stredný trias je vyvinutý v podobe tmavých vápencov a dolomitov. Miestami sa vo vápencoch nachádzajú aj rohovce. Bývajú lavicovité i masívne občas s bielymi žilkami druhotného kalcitu. Dolomitické súvrstvia stredného trasu sú na skameneliny chudobné v partiách vápencov sa ojedinelo zachovali drobné články krinoidov a poväčšine zle zachované diplopóry. Najvyššiu časť anisu – ilýr – tvoria svetlé vápence bez rohovcov a vložiek bridlíc. Nachádzajú sa tu svetlé krinoidové detritické vápence s faunou brachiopód, koralov a ojedinelo amonitmi a diplopórami. Svetlé vápence ilýru prechádzajú bez zreteľnej hranice do svetlých vápencov ladinu. Sú to vápence wettersteinského typu so šošovkami svetlých i šedých dolomitov, ktoré v nich vystupujú v rôznej stratigrafickej výške.

Vrchný trias na báze tvoria tmavé bridlice a pieskovce s obsahom vápencových a dolomitových konkrécií, v ktorých okrem pyritu sa vyskytujú aj pseudoolitické útvary neznámeho pôvodu. Nor v Muránskej planine predstavujú lavicovité vápence dachsteinského typu s veľkými megalodontami s polohami ružovkastých a šedých dolomitov, dolomitických vápencov a niekoľkými polohami hrubých vápencových brekcií ako aj červenkastých sčasti hľuznatých vápencov hallstattského typu.

Jura

Je zastúpená súvrstvím tmavých doskovitých vápencov so spongolitovými rohovcami a tmavými bridlicami.

Krieda

Na západ od Šumiaca je vyvinutá v podobe organogénnych vápencov prevažne žltkasté, hnedasté, organodetritické, s úlomkami rôznych bližšie neurčiteľných organizmov.

Mladotreťohorné vulkanity

Sú na území NP vyvinuté v podobe geomorfologicky nevýrazných zhlukov andezitov na juhovýchodnom a východnom svahu Fabovej hole.

Základná tektonická stavba

Veporidná časť NP MP je postihnutá tektonickými poruchami prvého rádu. Odlišná stratigraficko – litologická náplň jednotlivých subzón, ktoré tektonické línie prvého rádu vyčlenili, svedčí o tom, že tektonické línie predstavujú staré hlbinné zlomy, obnovené alpínskou tektonikou. Podstatnú časť jednotlivých subzón tvorí kryštalinikum, mezozoikum vo veporidnej časti vystupuje ojedinelo , ich tektonický štýl je výsledkom alpínskej tektonicky ktorá zotrela, prípadne zastrela, sčasti aj preformovala, niekde aj zvýraznila prvky starších vrásnení. Mezozoikum MP patrí k severogemeridnej synklinále. Jeho stavba je pomerne komplikovaná a dosiaľ v plnej miere neobjasnená.